Materská škola Štiavnička

Tréning jazykových predpokladov dobrého čítania

Je čítanie dôležité?
Každý rodič si želá, aby jeho dieťa nemalo v škole žiadne problémy, aby sa dokázalo samostatne, efektívne a ľahko učiť. Podmienkou takého učenia je bezproblémové osvojovanie si čítania. V súčasnosti , žiaľ , pozorujeme všeobecne znížený záujem detí o čítanie ako o aktivitu, ktorou si môžu zmysluplne vyplniť svoj voľný čas alebo čas strávený s rodičnmi či starými rodičmi. Uprednostňujú iné médiá ako televízia, video a počítačové hry. Namiesto čítania rozprávok deti radšej pozerajú komiksy. Čítanie však nielen otvára cestu k novým informáciám, ale poskytuje dieťaťu bohatý zážitkový svet. V tomto zmysle je pre vývin dieťaťa nenahraditeľné. Dobrí čitatelia sa tiež ľahšie učia na vyšších stupňoch vzdelávania a ľahšie si osvojujú cudzie jazyky slovom i písmom.

Aké schopnosti sú pre čítanie dôležité?
V posledných dvoch desaťročiach sa výrazne menia názory odborníkov na to, aké sú predpoklady dobrého čítania. Tradične sa predpokladalo, že pre úspešné osvojovanie si čítania na začiatku školskej dochádzky je potrebné najmä dobré zrakové vnímanie, dobrá orientácia v priestore, najme tzv. pravo-ľavá orientácia a dostatočne bohatá slovná zásoba. Dnes sa ich význam nepodceňuje, ale za rozhodujúce sa považujú najmä jazykové procesy. Konkrétne sú to také špecifické vlastnosti ako gramatický cit, schopnosť súvisle rozprávať na nejakú tému, schopnosť rýchlo si vybavovať slová v pamäti a tiež takzvané „metalingvistické schopnosti“ , teda rozmýšľanie o jazyku, vhľad do jeho štruktúry, uvedomovanie si hláskovej štruktúry slova a iné.

Ako je to v praxi?
Z pedagogickej aj psychologickej praxe je známe, že nie každé dieťa prichádzajúce do školy, je rovnako dobre „vybavené “ na učenie sa čítať. Ako sme uviedli vyššie, na pripravenosti pre školu sa významne podieľajú aj jazykové schopnosti. Výskumom sa zistilo, že okolo 50 % tých detí, ktoré mali ťažkosti s rečou v ranom a predškolskom veku, má ťažkosti v učení, najmä čítaní a písaní. Máme na mysli očividnú nechuť k hovoreniu, neobratnosť vo vyjadrovaní, slabú slovnú zásobu, nedostatok gramatického citu (pretrvávajúce gramatické chyby v reči), nesprávnu výslovnosť a iné prejavy. Jazykové nedostatky sa potom premietajú do kvality čítania a písania, ale aj porozumenia a zapamätania si čítaného a počutého v škole. Takýto žiak rýchlo stráca o čítanie aj o učenie záujem. Toto samozrejme neskôr ovplyvňuje vývin jeho osobnosti, záujmov a motivácie na vzdelávanie.

Čo je fonematické uvedomovanie?
Je to jedna z jazykových „metaschopností“ dôležitých pre čítanie. Ide o uvedomovanie si hláskovej štruktúry slova v mysli. Je to teda schopnosť vedome narábať s hláskami, skladať z nich slová a spätne ich rozkladať, pomenovať prvú, poslednú či niektorú inú hlásku v poradí, ako nasledujú v slove, povedať slovo s vynechaním alebo pridaním hlások, povedať slovo odzadu atď. Jednotlivé dielčie schopnosti fonematického uvedomovania majú svoje vývinové zákonitosti, neobjavujú sa všetky naraz. Fonematickému uvedomovaniu vývinovo predchádza cit pre rým, vnímanie melódie riekaniek a taktiež schopnosť deliť slová na slabiky ( čo často počujeme v detských vypočítavankách : En-ten-týč-ky, dva špen-dlíč-ky… ).
Zistilo sa, že žiaci s ťažkosťami v čítaní a písaní, ale aj negramotní dospelí nedokážu v mysli narábať s hláskami slov tak ako dobrí čitatelia. Slová vnímajú globálne, dokonca si nemusia ani uvedomovať, že forma slova (jeho hlásková štruktúra) a význam (obsah) slova sú dve rozdielne reality. Tieto údaje potvrdili vo výskumoch v rôznych jazykových oblastiach: u anglicky, francúzsky, portugalsky, švédsky aj rusky hovoriacich osôb.

Dá sa táto schopnosť trénovať?
Fonematické uvedomovanie sa výrazne rozvíja pri osvojovaní si čítania tzv. analyticko-syntetickou metódou. Táto metóda sa bežne používa v našich školách. Kým deti na začiatku prvej triedy majú túto schopnosť spravidla len čiastočne rozvinutú, na konci prvej triedy je už majú pomerne dobre osvojenú. Toto sú spravidla dobrí čitatelia. Čo však s deťmi, ktoré nemajú predpoklady byť dobrými čitateľmi ? Ukazuje sa, že pre každé dieťa bezohľadu na jeho prirodzený „potenciál“ cieľavedomý tréning fonematického uvedomovania v predškolskom veku je veľmi užitočný. Obzvlášť efektívne sa takýto tréning javí u detí, ktoré zlyhávajú v čítaní v prvých rokoch školskej dochádzky, lebo trpia na špecifickú vývinovú poruchu učenia – dyslexiu.

Ako optimálne trénovať fonematické uvedomovanie?
Isteže existuje veľa spôsobov a metód ako cieľavedome trénovať túto komplexnú schopnosť. Napríklad v USA v súčasnosti existuje viacero rôznych metodík, ktoré sa distribuujú do materských škôl a tam sa overuje ich efektivita. Ako sme však zistili, temer všetky moderné práce o fonematickom uvedomovaní v západných krajinách sa odvolávajú na dielo ruského psychológa D. B. Eľkonina, ktorý takýto prístup k čítaniu teoreticky odôvodnil a metodicky rozpracoval už koncom päťdesiatych rokov. Neskôr vznikol originálny šlabikár, ktorý sa dnes používa na mnohých ruských školách.
My sme túto metodiku prof. Eľkonina, pôvodne vytvorenú pre ruský jazyk, upravili a pozmenili tak, aby sme ju mohli používať u našich slovensky hovoriacich detí. Overujeme ju tiež u detí , ktoré sú „kandidátmi“ na vývinovú poruchu čítania – dyslexiu. Sú to deti, ktoré majú v ranom a predškolskom veku závažnejšie ťažkosti v reči.
Metodika je rozpracovaná do 30 lekcií, každá v trvaní okolo 45 minút. Tréning vedie logopédka. Deti dostanú svoje prvé šlabikáre, do ktorých aj kreslia a vyfarbujú obrázky. Pracujeme tiež pri tabuli, používame grafické schémy slov a farebné žetóny na označovanie jednotlivých skupín hlások. Pomáhajú nám aj bábky a rozprávkové bytosti: Hlásulienky, ktoré nosia na krídelkách hlásky, Majster Slabika, Dano – kamarát tvrdých spoluhlások a Ďuro – kamarát mäkkých spoluhlások. Všetko prebieha formou hier a súťaží v malých 5 – 6 členných skupinkách, čo deti veľmi motivuje k výkonu. Výkon každého je však hodnotený osobitne : deti neporovnávame navzájom, ale hodnotíme aké pokroky robí každé z nich.

30 lekcií je tematicky rozdelených nasledovne:
I. Predstava o slove, slabiková analýza slov (5 lekcií)
II. Hlásková analýza slov (10 lekcií)
III. Samohlásky a spoluhlásky, krátke a dlhé samohlásky (9 lekcií)
IV. Mäkké a tvrdé spoluhlásky (6 hodín)

Ku koncu tréningu sa deti naučia deliť slová na slabiky, rozlišovať hlásky v slovách, poznajú čím sa líšia samohlásky a spoluhlásky, a taktiež odlišujú tvrdé a mäkké spoluhlásky. Naučia sa, že zmena jednej hlásky v slove môže napríklad zmeniť jeho význam (pes – les) či vyjadriť iné množstvo vecí (mesto – mestá). Môžeme povedať, že deti nadobúdajú celkom nové znalosti o jazyku a rozvíjajú svoj jazykový cit.
Okrem toho sa z predškolákov stanú malí žiaci, ktorí spoznajú pravidlá komunikácie v triede počas učenia. Naučia sa spolupracovať v skupinke aj vo dvojiciach, vedieme ich k tvorivému a samostatnému mysleniu.
Takýto tréning jazykových schopností ide ďaleko za hranice pôvodného zámeru – rozvíjania schopností fonematického uvedomovania. Výrazne rozvíja osobnosť, jazykový potenciál detí a je výbornou prípravou na školu. Odporúčame ho tým rodičom predškolákov, ktorí chcú pomôcť svojmu dieťaťu k dobrému štartu do školy. Obzvlášť účinný je ale pre deti, ktoré sú menej „zrelé“ pre školu a ktorých dobrý štart môže byť ohrozený.