Pomôže deťom odklad školskej dochádzky?

Pomôže deťom odklad školskej dochádzky?

 

Šiesty rok života znamená pre drobca jednu výraznú zmenu. Na sladké časy, keď ich jedinou starosťou bolo len hrať sa s kamarátmi a po dobrom obede si trošku pospinkať, budú odteraz už len v dobrom spomínať a túžobne o nich snívať. Teraz ich už čaká niekoľkoročné vysedávanie v školských laviciach a kopec povinností s tým spojenými. Lenže i keď práve táto hranica bola stanovená ako najvhodnejšia pre nástup do prvého ročníka a sprísnenie režimu, nie pre každého je vyhovujúca. Ak sa vám zdá, že vaše dieťa ešte nie je dostatočne pripravené, pouvažuje radšej ešte o ročnom odklade.

Konzultujte, porovnajte

Na to, aby ste dokázali správne odhadnúť zrelosť vášho drobca, potrebujete trošku dlhšie pozorovanie, nie len krátke mesačné úchytky pred zápisom. Ak máte doma staršie dieťa, porovnajte ho s ním, ako to šlo jemu. Prvé príznaky môžete rozoznať v horšom kreslení, zlom uchytení pera alebo nesústredení sa na úlohy, ktoré mu zadáte. Občas sa stane, že práve matka si nevšimne výrazné náznaky.

Spoľahnite sa preto aj na pripomienky vášho blízkeho okolia. Možno starí rodičia, ktorí nie sú s vami tak často, si niektoré veci uvedomia so svojim odstupom skôr. Neberte to na ľahkú váhu a začnite si dieťa viac všímať. Rovnako berte v úvahu rady z materskej škôlky. Učiteľka je pri nich počas najaktívnejšej časti dňa, dokáže zo svojich skúsenosti najlepšie rozpoznať ich úkony. Nepozerajte sa teda na ich ústretovosť ako na istú urážku vášho dieťaťa, ale ako na pomoc, ktorá sa mu zíde aj v budúcnosti.

Hravosť môže byť prekážkou

Ak sa chcete pozerať na potrebu odloženia školskej dochádzky ako na istú prehru v živote, môžete to tak spraviť, no nie je to veľmi správne. Nejde totiž o nejakú celoživotnú nevýhodu. Dieťa len ešte nie je dostatočne zrelé, počas jedného roka to všetko dobehne a potom bude pekne pokračovať ďalej, tak ako má. Keď si predstavujete nejaké desivé scenáre v podobe špeciálnej školy, mýlite sa. Ide len o drobné medzery v tom, čo by už malo vedieť.

 

Môže to byť napríklad aj zlá výslovnosť niektorých písmen alebo prílišná hravosť detí. Tie sa potom ešte nevedia tak sústrediť na príjem nových informácií a zabávajú sa v škole napríklad kreslením alebo častým fantazírovaním. V skutočnosti teda nejde o žiaden problém, postačí troška času naviac, ktorý mu doprajete. Najvýraznejšou skupinou detí, ktoré potrebujú odložiť nástup do prvého ročníka, sú škôlkari, ktorým ľudovo povedané „zle vychádzajú roky“. To sú tie, ktoré sa narodili v druhej polovici roka a po nástupe do školy by ešte nemali šesť rokov a mohli by mať problém s nástupom na nový systém denného režimu.

Zájdite za odborníkom

Po odhalení prípadných komplikácii v budúcom vzdelávaní si môžete svoj úsudok overiť u špecialistov. Hneď prvú konzultáciu vám môžu poskytnúť učiteľky z materskej škôlky, ktoré zhodnotia na základe jeho zručností, či je potrebný odklad. Potom to môže byť lekár pediater, ktorý prispeje názorom o fyzickom vývoji dieťaťa. Keď má problémy so zlým vyslovovaním slabík alebo hlások, zájdite za logopédom. Ten vám nielen pomôže odstrániť tento stav, ale aj zhodnotí, či by negatívne pôsobil pri naberaní nových informácií v škole. V neposlednom rade je tu aj psychologicko-pedagogická poradňa, ktorá sa špecializuje aj na podobné prípady. Na základe testov, ktoré dieťa vyplní sa dozviete, či je dostatočne zrelé pre nástup do prvého ročníka. Keby sa vám predsa len nepodarilo nič odhaliť alebo nechcete dieťa stresovať návštevou týchto odborníkov, spoľahnite sa na zápis, kde prostredníctvom rôznych úloh zástupcovia školy určia, či je už dieťa pripravené alebo má ešte rok počkať. V takom prípade nastúpi opäť do škôlky a rok sa bude pripravovať tak ako doteraz.

Dôležitá úloha škôlky

I keď by ste možno rady nechali deti až do nástupu do školy doma a venovali sa jeho vzdelávaniu samé, skúste pouvažovať nad pozitívami, ktoré dáva škôlkárske prostredie. Nejde v ňom len o systematický prísun nových informácií a zdokonaľovaní jeho zručností, ale najmä o možnosť zžiť sa s kolektívom. Dieťa sa tak prirodzene naučí byť súčasťou väčšieho celku a bude vedieť lepšie spolupracovať, ale i ustupovať. Keby si muselo náhle zvykať ešte aj na tento faktor, nástup do školy by bol o to problematickejší.